AKTUALITY

11.02.2018

Je na zamyslenie, že slovenskej vláde stačí dávať na dieťa prídavky 23 eur, keď Rakúšania vyrátali prídavky na naše deti vo výške sto eur, hovorí Elena Gürtnerová z organizácie, ktorá vysiela opatrovateľky do Rakúska.

Nová rakúska vláda na čele s premiérom Sebastian Kurzom presadzuje návrh, o ktorom Kurz začal hovoriť už vlani ako vtedajší minister zahraničných vecí. Vláda chce zoškrtať prídavky na deti pre cudzincov, ktorí v Rakúsku síce pracujú, ale ich potomkovia žijú doma. Dotknúť by sa tento návrh mohol aj Slovákov. Najmä desiatok tisíc opatrovateliek, ktoré na dva týždne mesačne odchádzajú opatrovať rakúskych seniorov.

„Opatrovateľky žijú v domácnosti klienta, nemôžu si zobrať deti na dva týždne do Rakúska. Nemôžu mať ani paralelne inú domácnosť v Rakúsku, pretože nemôžu od seniora odísť za svojím dieťaťom. Nemajú inú možnosť, ako nechať dieťa doma,“ vysvetľuje, prečo sa návrh dotýka najmä opatrovateľov, v rozhovore pre SME Elena Gürtnerová z organizácie AIW (ALTERN IN WÜRDE), ktorá sa stará o seniorov (vysiela opatrovateľky) v Rakúsku.

Čo a prečo navrhujú Rakúšania

Čoraz viac sa hovorí o krátení dávok v Rakúsku pre ľudí, ktorí tam síce pracujú, ale ich deti žijú na Slovensku. Ako presne znie nový rakúsky návrh?

„Pokiaľ viem, presné znenie zákona ešte nie je na stole. S nápadom znížiť dávky prišiel Sebastian Kurz už vlani, ale jeho návrh vtedy neprešiel, keďže politická situácia bola iná. Dá sa však predpokladať, že nová vláda ide pri návrhu rovnakým smerom, ako už v minulosti presadzoval Kurz.“

Aké by teda mohli byť nové dávky?

„Kurzova strana navrhovala, aby slovenské rodiny dostávali príspevok približne sto eur na jedno dieťa (v súčasnosti sú dávky v Rakúsku v rôznej výške v závislosti od veku dieťaťa – pozn. red.). Systém funguje tak, že poberateľ dostane na Slovensku prídavky vo výške 23 eur. K tejto sume mu z rakúskej poisťovne vyplatia rozdiel do výšky rakúskych prídavkov.“

Teraz sú prídavky podľa veku dieťa. Má sa to zjednotiť, aby za všetky deti bol príplatok len sto eur, teda rovnaká suma, tak ako je to u nás?

Áno, ale my budeme vždy pracovať na tom, aby opatrovateľky dostali výnimku zo systému. Či to bude priechodné, neviem. Ale už aj to, že opatrovateľom nevezmú prídavky úplne, ako pôvodne navrhovala Kurzova strana, je pozitívna správa. Potom v Rakúsku vyrátali, že by slovenské deti mohli predsa len dostávať okolo sto eur.
Čo je paradoxné, pretože náš premiér Robert Fico tvrdí, že na dieťa stačí príspevok 23,6 eura, ale Rakúsko vyrátalo, že by to malo byť viac. Bolo by zaujímavé vedieť, aké faktory a okolnosti vstupujú do výpočtu výšky rodinných prídavkov. Samozrejme, chápem, že všetko závisí od ekonomickej sily krajiny, čo si môže dovoliť a koľko chce svojim občanom dať. Ale je na zamyslenie, že slovenskej vláde stačí dávať na dieťa prídavky 23 eur, keď len strava v škole stojí viac ako 30 eur mesačne.“

Prečo sa krátenie prídavkov dotýka tak veľmi práve opatrovateliek?

„Opatrovateľky žijú v domácnosti klienta, majú pre seba vyčlenenú maximálne jednu miestnosť. To znamená, že si nemôžu zobrať deti na dva týždne do Rakúska a začať tam deti vodiť do školy. Nemôžu mať ani paralelne inú domácnosť v Rakúsku, pretože nemôžu od seniora odísť za svojím dieťaťom. Nemajú inú možnosť, ako nechať dieťa doma.“

Prečo by však mali mať nárok na rakúske prídavky, keď ich deti žijú inde?

„Kurz vidí, že finančné nároky na výchovu sú v Rakúsku vyššie ako náklady na Slovensku. U nich je inak spoplatnené školstvo, sú tam drahšie služby. U nás je školstvo bezplatné, služby sú lacnejšie. Okrem toho chce vláda ušetriť na sociálnom systéme. Vypočítali, že krátením ročne ušetria 114 miliónov eur.
Druhým dôvodom na znižovanie prídavkov je, že Kurz je národovec a Rakúšanom chce
dať viac. Čo je z jeho pohľadu normálne.“

Čiže chce získať politické body?

„Áno, chce byť za pekného pred občanmi. Rakúšania sú národovci. Kurz boduje už len tým, že povie – my míňame milióny eur na prídavky, ktoré smerujú na Slovensko a napríklad do Maďarska, kam smeruje najväčší balík prostriedkov z prídavkov.
Samozrejme, že to Rakúšana irituje. Povie si, prečo ja platím, aby sa slovenské deti mali mať lepšie, keď ja si musím zaplatiť lieky v lekárni.“

Je reálne, že sa Kurzovi zmeny podarí presadiť?

„Vyzerá to podľa vyjadrení z rôznych štátov tak, že jeho návrh nie je veľmi priechodný na európskej úrovni. Medzi jednotlivými štátmi Únie by totiž nemali vznikať takéto rozdiely. To je tiež názor nášho ministra sociálnych vecí Jána Richtera. Ten sa vyjadril, že ak sa začne týmto spôsobom s diferenciáciou medzi krajinami, je to koniec EÚ.“

V minulosti, keď chceli škrtať prídavky Briti pod hrozbou, že inak odídu z Únie, sa však ukázalo, že Komisia je v tomto smere ochotná ustúpiť.

„Anglicko asi nie je úplne dobrý príklad, keďže nakoniec z Európskej únie vystúpilo. Hlavný Kurzov argument, ktorý využíva, aby bol jeho návrh priechodný na medzinárodnej pôde, je, že životné náklady na Slovensku sú nižšie ako v Rakúsku.“

Koľko opatrovatelia zarábajú?

Ako si ženy vybavujú vyplácanie prídavkov? Vraj ide o náročný a komplikovaný proces.

„Nie je to jednoduché. Potrebujú pomoc buď od inej opatrovateľky, ktorá s tým má skúsenosť, alebo od agentúry. U nás robíme napríklad pre opatrovateľky komplexné poradenstvo. Nemôžeme to vybaviť za ňu, ale vieme ju nasmerovať na formuláre, ktoré treba vyplniť, pomôcť jej ich vyplniť, poradiť jej, kam ich odniesť a aké prílohy potrebuje.“

Ako dlho trvá celý proces?

Žiadatelia musia o prídavky žiadať každý rok. Administratíva trvá zvyčajne tri mesiace, niekedy však aj päť až šesť mesiacov. A to sa už oproti minulosti zmenilo, pred dvoma či troma rokmi to bolo ešte tak, že prídavky sa vyplácali len raz za rok.“

Aj teraz ženy čakajú niekoľko mesiacov na prvé prídavky.

„Áno, ale dostanú peniaze spätne. Je to komplikovanejšie, ale stojí to za to a má zmysel o dorovnanie prídavkov z Rakúska požiadať.“

Ak bude Rakúsko predsa len krátiť prídavky, nakoľko to môže ovplyvniť záujem o prácu v krajine? Niektoré ženy vraj zarábajú len 750 eur v hrubom a bez prídavkov sa im tam teda už nemusí oplatiť pracovať.

„Závisí to od počtu detí, ale, samozrejme, mesačne môžu na prídavkoch dostať aj 300 či 500 eur. Minulý rok sme robili anketu medzi opatrovateľkami, v ktorej sa mnohé vyjadrili, že budú zvažovať, čo urobia. Buď budú žiadať od klientov vyššiu odmenu, aby si nahradili prípadnú stratu, alebo si budú hľadať prácu na Slovensku. To však bola ich reakcia, ak by sa prídavky škrtli úplne. Nový prieskum sme odvtedy nerobili.“

A ako je to s ich platmi?

„Opatrovateľky v Rakúsku pracujú ako živnostníčky. U nás v agentúre dostávajú vhrubom denne odmenu od 73 až 90 eur. Väčšinou pracujú 15 dní v mesiaci, čiže mesačne zarobia od 1095 do 1350 eur.
Pri nízkych odmenách sa pohybujú minimálne mesačné odvody rakúskych živnostníkov v roku 2018 od 170 eur, ročne platia poplatok do rakúskej hospodárskej komory 80 eur. V čistom teda zarobia približne 900 eur. Samozrejme, ak opatrovateľka zarába výrazne viac, platí vyššie odvody.“

Ak dostávajú 900 eur v čistom – ešte si z toho musia platiť cestu?

„Cestu im platí klient extra. Plus dva týždne si u neho neplatia ani stravu, ani ubytovanie. Ich príjem teda nie je taký nízky a stále je to dôvod, aby opatrovatelia vycestovali za prácou. Ak si to porovnáme s tým, že u nás by sa zamestnali niekde vo fabrike povedzme za minimálnu mzdu.“

Opatrovať chodia najmä staršie ženy

Kto najčastejšie chodí opatrovať do Rakúska?

„Sú to prevažne ženy vo veku od 40 do 65 rokov. Máme približne sedem percent mužov opatrovateľov, ktorí tiež žiadajú o prídavky. Najčastejšie odchádzajú ženy okolo 40 až 50 rokov, keď už majú staršie deti. Sú to ženy, ktoré majú deti na strednej či vysokej škole, teda také, čo sa už vedia o seba postarať samy. Zároveň na tieto deti majú ženy aj vyššie výdavky. Žien, ktoré majú maličké deti, je momentálne v oblasti opatrovateľstva menej.“

Vždy chodili opatrovať prevažne staršie ženy?

„Nie, kedysi to bolo inak. Ja som chodila tiež opatrovať pred 20 rokmi a vtedy bolo opatrovanie sivá zóna, nedalo sa pracovať na živnosť, fungovalo to na princípe susedskej pomoci, ktorú Rakúsko tolerovalo. Odchádzali najmä mladší ľudia, ktorí skončili školu, a to najmä zdravotnú školu, aj ja som zdravotná sestra. Dnes je to už inak, v podstate takmer žiadna zdravotná sestra, ktorá vie po nemecky, nejde opatrovať seniorov, ale snaží sa nájsť prácu priamo v nemocnici či domove dôchodcov.“

Kedy sa to zlomilo a začali chodiť skôr staršie ženy?

„Neviem, s čím to súvisí. Prišlo to pozvoľna. Ani my už dnes s mladšími ako 25-ročnými nezačíname spolupracovať. Klienti majú pocit, že mladí opatrovatelia nemajú ešte dostatočné skúsenosti v domácnosti. A tiež, ak si môžu vybrať, kto ich bude opatrovať a pomáhať im aj s osobnou hygienou, ľahšie tieto intímne úkony prijmú od zrelšej opatrovateľky.“

Všetky opatrovateľky sú živnostníčky?

„Ak pracujú legálne, teda podľa rakúskej a slovenskej platnej legislatívy, potom musia mať rakúsku živnosť. Na Slovensku je však mnoho agentúr, ktoré takýmto spôsobom prácu ženám nesprostredkúvajú. Ide najmä o agentúry, ktoré vysielajú opatrovateľky do Nemecka, ale stáva sa to aj u opatrovateliek, ktoré idú do Rakúska.“

Ako inak tieto agentúry sprostredkúvajú ženám prácu?

„Opatrovateľka je potom zamestnancom slovenskej firmy, kde dostáva len minimálnu alebo symbolickú mzdu a firma ju len akoby vysiela do Nemecka alebo Rakúska. Týmto spôsobom agentúry ukracujú opatrovateľky o príspevky do dôchodkového a aj zdravotného poistenia . Pokiaľ sú opatrovateľky živnostníčky v Rakúsku, tak majú komplexné poistenie, vďaka ktorému sú plnohodnotne poistené v Rakúsku i na Slovensku.

Bohužiaľ, na Slovensku sú desiatky, možno aj stovky agentúr, ktoré s opatrovateľkami nepracujú tak, ako by mali. Vypýtajú si neskutočné poplatky za služby, pritom pre ne nič nerobia a nič im negarantujú. Aj preto by sa u nás mali regulovať pravidlá pre agentúry. Opatrovatelia, ktorí idú do Rakúska prvýkrát, nemajú skúsenosti. Ak má agentúra krásnu webovú stránku, milých ľudí, tak majú tendenciu im dôverovať.“

Ako klamú agentúry

Akým spôsobom ich klamú agentúry?

„Najčastejšie opatrovatelia vopred nepoznajú podmienky spolupráce s agentúrou, vopred nevedia výšku poplatku pre agentúru a ani skutočný zárobok. Niektoré agentúry dávajú opatrovateľke podpisovať zmluvu až v aute cestou k seniorovi, keď už nemá možnosť sa na niečo spýtať alebo zmeniť.“

Nemecký klient teda posiela peniaze do slovenskej agentúry a tá ich vyplatí?

„To je jedna možnosť. Druhá je, že opatrovatelia spolupracujú s rakúskou pobočkou slovenskej agentúry. Nemecká agentúra si vypýta poplatok za to, že jej našla klienta, slovenská agentúra zase za to, že jej robí agendu. Kto opatrovateľov vypláca, naozaj presne neviem. My máme len sprostredkované informácie od opatrovateliek, ktoré k nám prišli a boli s rôznymi praktikami agentúr nespokojné.“

Koľko žien chodí do Rakúska opatrovať?

„Posledné údaje Rakúskej hospodárskej komory z jesene minulého roka uvádzajú 65-tisíc aktívnych opatrovateľov v Rakúsku. Zo Slovensko je približne polovica, teda okolo 30-tisíc.“

Musia vedieť plynulo po nemecky?

„Funguje to rôzne. Napríklad sú rumunské agentúry, ktoré sa prezentujú tým, že majú opatrovateľov s výbornou nemčinou a nakoniec jazyk nevedia takmer vôbec. U nás musí každá opatrovateľka ovládať nemčinu na komunikatívnej úrovni. Je to dôležité, keďže opatrovateľ osôb je podľa živnostenského zákona o opatrovaní zodpovedný za svoju prácu a musí ju robiť pre blaho klienta. Aby toto mohol splniť, musí klientovi rozumieť. Napríklad ak klient povie, že ho bolí brucho, nesmie mu podať pohár vody, musí vedieť, že ho niečo bolí a že s tým musí niečo urobiť. Okrem toho je súčasťou opatrovateľského povolania spoločenská funkcia a integrovanie klienta do spoločnosti. To je tiež možné len vtedy, ak hovoríte s klientom rovnakým jazykom.“

V čom je práca opatrovateľky ťažká?

„Je veľmi fyzicky aj psychicky náročná. Opatrovateľka sa musí na dva týždne v mesiaci prispôsobiť návykom a životu iného človeka. Ak je klient zvyknutý o siedmej ráno vstávať a raňajkovať vždy ten istý chlieb s džemom, tak ona to musí rešpektovať aj napriek tomu, že by mu chcela dať inú nutričnú hodnotu v raňajkách. Domov Týka sa to aj varenia. Varia denne. Seniori síce často vítajú slovenskú kuchyňu, ale niektorí trvajú na tom, že chcú jedlo, ktoré jedli celý život. “

S čím sa ešte opatrovateľka musí vyrovnať?

„Ak má napríklad klienta muža, ale v domácnosti žije aj jeho manželka, ktorá je zdravá, musí sa prispôsobiť aj jej. Na jednej strane môže manželka klienta na opatrovateľku žiarliť, pretože mužovi robí osobnú hygienu, prezlieka ho, prechádza sa s ním, trávi s ním veľa času. Opatrovateľka musí zostať natoľko profesionálna, aby manželka nemala dôvod žiarliť. Už len to, že sa stará o muža orientovaného na ženy, môže vyústiť do situácií, ktoré nie sú príjemné. Môže sa stať aj to, že opatrovateľky obťažujú klienti alebo ich príbuzní.

Okrem toho, že opatrovateľka žije dva týždne v cudzej krajine, veľa cestuje. To všetko je náročné. Ale tá práca je aj veľmi pekná. Ak chce niekto pracovať s ľuďmi, tak ho táto práca napĺňa. Dostáva silnú spätnú väzbu. Často si príbuzní klienta veľmi váži prácu opatrovateľov a sú im za ňu vďační. A stáva sa, že opatrovateľ má ešte roky kontakt s rodinami aj potom, ako klient zomrel. Nájdu sa však aj nevďační príbuzní, ktorí opatrovateľov stále kritizujú.“

Stáva sa to často?

„Našťastie, nie príliš často. Práve vtedy je však dôležité, aby opatrovateľka mala niekoho za sebou, napríklad agentúru, ktorá jej v tejto situácii môže pomôcť. My aj preto máme slovensky hovoriacich pracovníkov, aby nám to mohla povedať po slovensky. Nie je ľahké vysvetliť nepríjemnú situáciu po nemecky, a to nielen z ostychu, ale aj preto, že musíte použiť slovník, ktorý sa zvyčajne v škole neučíte.„

S čím sa opatrovatelia stretávajú

Aké časté sú fyzické konfrontácie?

„Čo sa týka napadnutia od psychicky zdravého človeka, nemyslím, že by sme takýto prípad evidovali. A to je do istej miery aj vďaka tomu, že klienti vedia, že opatrovateľka má za sebou agentúru, ktorá bude na takúto situáciu reagovať. Mali sme raz situáciu, že opatrovateľka sa cítila byť ohrozená synom. To sa niekedy stane, zvlášť keď príbuzní majú problém s alkoholom. Zavolala nám, aby nás informovala, čo sa deje.

Opatrovateľka sa totiž nemôže len tak zbaliť a opustiť klienta, musí niekomu odovzdať zodpovednosť, podľa zákona je zodpovedná za klienta. V tomto Domov konkrétnom prípade opatrovateľka privolala políciu a za jej asistencie mohla odísť. Seniori môžu mať agresívne prejavy, ak trpia demenciou. Toto ochorenie má rôzne štádia a prejavy. A ak opatrovateľka nevie pracovať s emóciami klienta, môže dôjsť až k agresii.“

Ako sa to rieši pri demencii?

„Dôležitá je spolupráca s domácim lekárom, s príbuznými a tiež práca opatrovateľov samých na sebe. Musia sa vo vlastnom záujme vzdelávať. Sú rôzne pracovné postupy, ktoré môže opatrovateľ použiť. Často sa stane, že príbuzní nesúhlasia s nejakými liekmi, ktoré sú vhodné na demenciu a klient má zlé prejavy. Ak sa ocitneme v situácii, že rodina nespolupracuje, ukončíme s nimi spoluprácu. Nie je v našom záujme mať klientov, ku ktorým by opatrovateľky chodili trpieť.“

Preverujete si klienta, než k nemu vyšlete opatrovateľku?

„Naša agentúra je v troch krajoch exkluzívnym partnerom rakúskeho Červeného kríža. Každého jedného klienta na začiatku navštívi odborná zdravotná sestra z Červeného kríža. Ubezpečí sa, akú opatrovateľskú starostlivosť potrebuje. A vidí aj domácnosť, do ktorej opatrovateľka prichádza. Sestričky chodia následne pravidelne na návštevy ku klientom a dokumentujú vývoj opatrovateľskej starostlivosti.“

Predpokladám, že nie všetky agentúry to tak robia.

„Nie, niektoré opatrovateľky netušia, do akého prostredia idú, koľko osôb žije v domácnosti klienta a v akom zdravotnom stave sa nachádza.“

Aké časté sú prestupy z rodiny do rodiny?

„Stáva sa to. Nie každý je každému sympatický. Ja si môžem myslieť, že klientovi bude niekto sympatický, ale nesadne mu. Už sa nám stalo, že nám poslal klient opatrovateľku domov, pretože bola príliš tučná. Pre neho. Ale samozrejme nebola, nemala 200 kíl. No klient mal jednoducho inú predstavu. Niekomu zase prekáža opatrovateľka, pretože fajčí. Ďalšiemu, pretože je vysoká alebo má dlhé nechty alebo si oblieka farebné nohavice. To nemáte šancu vopred odhadnúť.“

Ako dlho vydržia ľudia chodiť opatrovať?

„Závisí to od veku, v ktorom začnú. Ak začnú mladé, je to pre nich dočasné riešenie, chcú sa naučiť jazyk a potom sa posunúť ďalej. Ak začnú vo vyššom veku, okolo 45 až 50 rokov, opatrujú často až do dôchodku.“

Spomínali ste, že aj vy ste chodili opatrovať.

„Chodila som opatrovať dva roky. Skúsenosť mám dobrú aj zlú. Prvý klient: náročná situácia, manželka bola veľmi komplikovaná osoba. Vybíjala si svoju frustráciu na opatrovateľkách. Dá sa povedať, že som ju chápala. Bola ešte vitálna a mohla spoločensky žiť, a pritom sa zostala starať doma o imobilného manžela po mozgovej príhode. Nebolo to pre ňu ľahké. Vtedy som mala 20 rokov, nebrala som jej správanie osobne. Dnes by som to asi nedokázala robiť tak ako vtedy. Druhá rodina, to bolo veľmi pekné obdobie, pani som doopatrovala až do konca.“

Prečo ste skončili?

„Pretože život opatrovateľky vôbec nie je jednoduchý. Byť dva týždne v zahraničí a dva doma. Najmä ak si chcete vybudovať rodinu. Bolo to pre mňa nezlučiteľné. No neľutujem obdobie, keď som opatrovala, získala som nenahraditeľnú životnú skúsenosť a aj vďaka nej teraz rozumiem práci opatrovateľov, s ktorými som denne v kontakte.“